Tvarový princíp konštrukcie písmového znaku
Tvarový princíp konštrukcie písmového znaku

Tvarový princíp konštrukcie písmového znaku

Je to princíp konštrukcie písmových znakov zameraný na ich definovanie cez vzájomné vzťahy bielych a čiernych tvarov, ktoré sú vnímané ako plošné tvary a nie ťahy, teda nie sú priamo odvodené od písania písacím nástrojom. Znaky sú budované definovaním hranice medzi čiernymi a bielymi tvarmi nezávisle na logike chirografického budovania ťahov. Tieto tvary sú vnímané ako celistvé plochy, teda nie sú ani konštruované z modulov.

Pri tvarovej konštrukcii znaku samotný proces vytvárania tvarov alebo použitá technológia nedefinujú formálny charakter znakov. Tvarový princíp konštrukcie je nezávislý od použitého nástroja.

V závislosti od zámeru je veľmi dôležité zadefinovanie a následné dôsledné dodržanie jednotného formálneho charakteru všetkých znakov.

Vo svojej čistej forme sa pri tomto konštrukčnom princípe pracuje so znakom ako s celkom. Často je však znak rozdelený na menšie logické koherentné celky. Tieto tvary bývajú vo väčšej či menšej miere totožné s ťahmi definovanými konvenčnou chirografickou konštrukciou.

Pri experimentálnych či extravagantných tvaroch nemusí byť táto redukcia naviazaná na konvenčné ťahy, ale na logické tvary, z ktorých sa daný znak skladá. Napríklad pri geometrickom písme to môže byť redukcia znaku „A“ na dva trojuholníky, kde jeden tvorí čierny tvar znaku a druhý biely tvar znaku.

V praxi to býva aj integrujúci princíp, často využíva prvky chirografického a / alebo modulárneho princípu konštrukcie znaku (prípadne len ťahu či tvaru). Mnohé využitia tohto konštrukčného princípu sú imitáciami ťahov typických pre chirografickú konštrukciu. 

Definovanie individuálnych pravidiel daného dizajnu v kontexte jeho zámeru je pri tvarovej konštrukcii kľúčové, keďže z procesu tvorby ani z použitého nástroja žiadne pravidlá nevyplývajú.