Čierne a biele tvary

V čisto grafickej rovine sa písmo (aj slovo a blok textu) dá opísať ako interakcia medzi čiernymi a bielymi tvarmi. Ťahy písmových znakov (samostatné, zložené do slov, riadkov a bloku textu) predstavujú čierne tvary (alebo tiež nazývané ako pozitívny priestor). Dutiny v písmenách a priestor okolo písmen (priestor medzi písmenami, medzi slovami, medzi riadkami textu) predstavujú biele tvary (alebo tiež nazývané ako negatívny priestor). Označenie týchto tvarov ako čierne alebo biele je čisto terminologické. Ich reálne farebné hodnoty môžu byť akékoľvek, samozrejme aj inverzné. Podmienkou je, aby medzi nimi bol aspoň minimálny kontrast. Bez kontrastu by ich vzájomné rozlíšenie nebolo možné, teda by neexistovali. 

Čierne a biele tvary sú navzájom od seba absolútne závislé. Keďže zdieľajú jednu celkovú plochu (znaku, slova, odstavca, strany), tak zmena jedného sa recipročne prejaví na druhom. 

Písmená, vizuálne reperezentované abstraktnými znakmi, sami o sebe nenesú význam, ich existencia nadobúda zmysel až keď sú spojené do slov. Platí to aj v rovine písmového dizajnu, keď sa na písmená v slove nepozeráme ako na nositeľov informácie, ale ako na grafické tvary. Konštrukcia jednotlivých znakov je síce dôležitá, ale vzájomná interakcia bielych a čiernych tvarov v rámci slova ako základnej typografickej jednotky je pre fungovanie písma rozhodujúca. Celostný obraz slova je kľúčový v procese čítania.

Slovo ako celok hrá teda významnú úlohu aj pri procese písania (respektíve pri typografii) a tvorby písma. Obrazy slov (čierne tvary) v riadku sú delené medzerami (biele tvary) a riadky (čierne tvary) zasa delené riadkovými rozostupmi (biele tvary). Ich vzťahy majú vplyv na farbu sadzby. Všetky biele tvary a všetky čierne tvary (v rámci jednotlivých znakov, v slovách, v riadkoch a v bloku textu) navzájom súvisia. Zmena v proporcii ktoréhokoľvek tvaru má efekt na všetky ostatné tvary. Pri dizajne písma je dôležité mať na zreteli aj biele tvary a ich vzťahy s čiernymi tvarmi. Presné matematické pravidlá na výpočet ideálnych vzťahov bielych a čiernych tvarov pravdepodobne nie sú možné. Je potrebné tieto vzťahy počas tvorby písma neustále navzájom konfrontovať a opticky ich korigovať vzájomným tvarovaním a dolaďovaním.